Svetové letecké hry 1997 Turecko

Po prvýkrát v histórii sa v tomto roku podujalo Turecko zorganizovať skúšobnú olympiádu leteckých športov. Súťaže sa konali od 6. do 21. septembra 1997 na rôznych miestach Turecka. Závesné a padákové lietanie malo svoju súťaž v okolí mesta Denizli a hlavný stan súťaže Pamukkale. Ďalšie sporty: Letecké modelárstvo - Golbasi pri Ankare, Parašutizmus Efez, Ultraľahké lietadlá - Aydin pri Izmire, Vetrone - Inonu pri Ekskisehire, Letecká navigácia a akrobacia - Antalya, Balóny - Ugrup pri Kapadokyi.

Slovensko malo svoje zastúpenie medzi raketovými modelármi, vetroňmi, v parašutizme, leteckej navigácii a závesnom lietaní. Súťaží v ZL sme sa mohli zúčastniť len vďaka sponzorstvu Železiarní Podbrezová a.s., ktoré nám okrem finančnej pomoci na štartovné veľmi pomohlo zapožičaním auta MITSUBISHI a Gastroservis spol. s r.o. nám do auta pribalil veľkú časť potravín. Akcie sme sa zúčastnili v zložení : Anna Nociarová - "team leader" plus vodič v jednej osobe a štyria súťažiaci : Ferdinand Nizner na klzáku Moyes XTL 147, Bohumír Kolesár - Moyes XTL 147, Jozef Kuník - Quasar 140, Dušan Podstavek - Quasar 150. Za jeden štát mohlo súťažiť 6 mužov a dve ženy, pričom do hodnotenia družstva sa započítavali 3 najlepšie výsledky v danej úlohe. Pre hodnotenie bol použitý bodovací systém GAP.

Na cestu vyrážame 4, septembra večer a do Pamukkale prichádzame po 2400 km trase za 50 hodín, Pamukkale už zďaleka svieti belobou travertínových vodopádov. V preklade "bavlnená skala" patrí medzi turisticky najatraktívnejšie a najnavštevovanejšie miesta Turecka.

V piatok 6. septembra sa registrujeme a náš prvý dojem z organizačného centra súťaže je veľmi dobrý. Pekné mapy, fotky otočných bodov a cieľov vydané tlačou, balíček so stravou. Kopec Honaz (2528 m n/m) si ideme obzrieť hneď. Cesta na štart je nekonečná - z Pamukkale prevýšenie 2200 m a vzdialenosť asi 50 km. Možnosti štartu sú na všetky svetové strany.

Nedeľa 7. septembra je druhý tréningový deň a je rozhodnuté ísť na kopec Čokelez (1841 m n/m). Hore sme medzi prvými, ale smer vetra neumožňuje štartovať a tak ideme radšej na obhliadku travertínových vodopádov a starobylého Hierapolisu s pomerne zachovalým divadlom, kúpeľmi, hrobkami. Večer je otvárací ceremoniál v Denizli.

Pondelok 8. septembra je prvý súťažný deň. Ideme na Honaz spolu s PG, lebo smer vetra neumožňuje štartovať na Čokeleze. Vypísaná úloha je cieľový let 65.5 km na cieľ č. 12 - križovatka ciest pri Yamadi, Štartujeme na východnom štarte z veľkého brala. Hoci so štartom neotáľame, štartovať chcú všetci naraz a uličky sú len dve. Vpravo od nás štartujú padáky, takže vo vzduchu je husto. Napriek tomu sa nám všetkým darí vytočiť asi do 3350 m n/m, čo je dnešné maximum, Špecialitou Turecka je jasná obloha bez jediného mráčka, s inverziou takmer do úrovne štartu. Celé štartovné pole sa presúva v niekoľkých skupinách medzi stúpavými prúdmi. Asi na 20. km naväzujeme na pohorie Mali Dagi, kde sa mi darí uchytiť asi zo 150 m výšky nad údolím. Ďalej to už ide dobre, až v závere som trochu netrpezlivý a pristávam asi 9 km pred cieľom.

Ostatní dolietajú cieľ v poradí Dušan, Fero, Jožo, avšak časová strata na víťaza je u Dušana 43 min. čo robí až 356 bodov. Celkove je dnes v cieli 64 pilotov. V kole víťazí Grišenčuk (UKR) za l hod. 32 min. pred Pouletom (F) a Bondarčukom (UKR).

Utorok 9. septembra. Na brífingu sa dozvedáme, že Jožovi nevyšiel film. Hoci má zaznačený čas na štarte aj v cieli od rozhodcov, film bez ofoteného čísla ZK na štarte a v cieli znamená O bodov. Druhý film už nie je možné odovzdať, pretože oba filmy bolo treba odovzdať spolu. Keďže podobne dopadlo ďalších 10 pilotov, na návrh Francúzov je odhlasované, že od dnes stačí odovzdať 2. film až keď nie je v poriadku prvý.

Ideme opäť na Honaz spolu s PG. Tentoraz rozkladáme na západnom štarte, kde je viac miesta, hoci zatiaľ fúka od východu. Vyhlásená je úloha cieľový let 69 km cez otočný bod N -Kale, ciel č. 18 - Cardigan. Termika je slabšia, vietor sa točí na JZ a je silnejší ako včera. Po vytočení nad Honazom preskakujeme za dedinu Yuregil, kde sa v malej výške chytáme na plytkých úbočiach. Dušan sadá za druhým rebrom a z jeho hlasu vo vysielačke cítiť obavy z pristávania, lebo všade sú buď veľké kamene, alebo stromy. Pomaly trpezlivo dotáčame hrebeň, ktorý nám umožňuje presunúť sa ďalej 15 km na východ. Z posledného hrebienka doťahujem na 31. km k dedine Medet. Jožo dokĺže ešte o 4 km ďalej a Fero oblieta údolie severne po malých hrebienkoch na otočný bod, kde pristáva aj z časových dôvodov, pretože do 19-tej hodiny musíme byť všetci na zemi.

Do cieľa dolieta dnes len 9 pilotov, víťazí Tastet (F) před Wollom (GER) a najlepšou Francúzskou F. Mocellin. Suchánek je 13. na 64. km. V družstvách sme po dvoch kolách na 10. mieste.

Streda 10. septembra rozkladáme ZK na Honaze. Vietor vytrvalo zosilňuje, napriek tomu 20 pretekárov, medzi nimi aj Jožo a Fero, stíha odštartovať. Priestor štartu sa mení na prachovú víchricu, kolo je zrušené a máme čo robiť, aby sme bez ujmy poskladali klzáky, ktoré silný vietor s vírmi občas zamieša na štarte. Jožo pristáva bez ujmy, Fero pri pristátí robí salto cez nábežku, odnáša si to našťastie len zohnutý kýl. Horšie je na tom Takacsy (HUN), ktorý kompletne ruší ZK a v súťaži už dolietal.

Sobota je plánovaný oddychový deň a v Ankare je generálny otvárací ceremoniál. Za každé družstvo sa ho môže zúčastniť l člen. Za nás ide Anka. Zvyšok nášho týmu ide k moru do Fethye na Tureckú riviéru, okrem peknej kamienkovej pláže je tu čisté, 27 stupňov teplé more, od ktorého sa hneď dvíha pohorie s prevýšením 1900 m, odkiaľ neustále prilietajú PK s pasažiermi a pristávajú priamo na pláži pri mori.

Nedeľa 14. septembra lietame z Čokelezu. Úloha je otočný bod Z - Čardak a cieľ 21 -Pamukkale 93,7 km. Špecialitou kopca je prevýšenie len 350 m nad náhornou plošinou, hoci štart má nadmorskú výšku 1800 m. Napriek tomu s trochou šťastia nemusíme opakovať štart a všetci odlietame na trať. Nad štartom dotáčame asi 2700 m. n. m., ďalej sa podmienky zhoršujú a pokračujeme v preskokoch medzi menšími pahorkami. Z našich pristávam najďalej na 34. km, Fero na 32., Dušan a Jožo na 24 km. Pristávanie v zložitom teréne v súčinnosti s vetrom a termikou si opäť vyžiada svoju daň - u Fera len zohnutou trapézkou, Poliak Grzib, ktorý pristáva pri Ferovi ohýna hlavou kýl a láme trapézky a svoje rebrá. Do cieľa nedolieta nik, v kole víťazí Chorvát Tomaškovič pred Tastetom (F) a Baumerom (GER). Suchánek je 9.

Pondelok I5. september. Na brífingu sa dozvedám, že mám podexponovaný film a za predošlý deň mám 0 bodov. Rozhodnutie organizátorov pre dnešný deň je kopec Honaz. Úloha je ofotiť odletový terč asi 12 km od štartu, ďalej otočný bod P- Čavdir a cieľ 12 - križovatka pri Yamadi, celkove 75 km. Termické podmienky sa vylepšili, nikto neváha so štartom. Odletový terč sa otvára o 14.45 hod. takže máme všetci rovnaký čas odletu. Podmienky na trase sú dobré, dostup až 3500 m, dnes sa rozhoduje hlavne o rýchlosti. Let v skupinách ponad údolie zdržuje, takže odlietam sám na svah Mali Dagi, kde nie sú výnimkou ani stúpania 6 m/s. Dolietam v poradí 19. s časom l hod. 19 min. a priemernou rýchlosťou 57 km/h čo je na ZK slušný výkon. O 20 min. dolieta Dušan a o ďalších 10 Fero. Jožo sa hlási vysielačkou asi l km od pásky, chýbalo mu možno 50 m výšky. V kole víťazia na prvých troch miestach Nemci.

Utorok je na brífingu živo. Francúzi protestujú, keďže včera ich Nemci prelietali, proti umiestneniu odletového terča, ktorý bol o l až 2 km na JZ od miesta oznámeného na štarte. Predpoveď termiky je slabšia, naviac v údoliach má zosiliť vietor. Štartuje sa na Honaze. Vypísaná je úloha cez odletový terč za Serinhisarom, otočný bod R - Golhisar, cieľ 12 Yamadi.

Pre padáky je turbulencia nad štartom dosť nepríjemná. Vidieť otvárať záložný padák tu nie je nič nezvyčajné. Nanešťastie dnes sa to jednému z ukrajinských PG nepodarilo a dopadol v silnej rotácii so zavretou polovicou padáka pod štart. Odváža ho záchranný vrtulník, ale podlieha vážnym zraneniam.

Dostup je do 2800 m, avšak ďalej nad údolím je termika rušená vetrom a po odfotení od­letového bodu to pre nás znamená už len doklz k dedine Yassihuvuk na 20. km. Pristávam tu pri Dušanovi , ale výsledkom podcenenia sily vetra s termickými poryvmi je ohnutá pravá nábežka. Fero nás prelieta o 2 km. Jožo odletel k štartovaciemu terču príliš skoro, počasie dnes neumožnilo nad ním vyčkávať, kým bude otvorený, takže pristáva neďaleko terča. Dnes nám asi najviac chýbajú bezanténové klzáky, ktoré sa chytali práve v miestach kde sme my pristávali. Napriek počasiu do cieľa dolieta 28 súťažiacich. Víťazí Tastet (F) pred Gehrmanom (GER) a Bondarčukom (UKR). Suchánek je 5. so stratou 10 min.

Streda 17. september. Na brífingu je rozhodnuté ísť na Honaz aj napriek predpovedi silnejšieho vetra. Po brífingu idem za T. Suchánkom, ktorý má našťastie rezervný koniec nábežky, takže môžem pokračovať v súťaži. No letový deň je zrušený.

Štvrtok 18. september. Na brífingu sa dozvedáme že jury uznala protest Francúzov a 5. úloha - najkvalitnejšie kolo súťaže je zrušená. Proti rozhodnutiu jury už nie je možné protestovať. Väčšina družstiev (17) je proti zrušeniu, takže nasleduje búrlivá výmena názorov, ktorá pokračuje aj na kopci Čokelez. Nemci na protest odchádzajú zo súťaže. T. Suchánek podporuje protest Francúzov, za čo ho Nemci obviňujú, že chce zo zrušenia úlohy ťažiť, keďže pristál na 20. km. Po tomto sa Tomáš rozhoduje nepokračovať ďalej v súťaži. Vietor na kopci fúka vytrvalo zľava, preto sa vyčkáva. Nakoniec je o 14.15 hod. okno predsa otvorené a letí sa najkratšia úloha súťaže 40,1 km - otočný bod T - Haydarbaba (cementáreň) a cieľ č.21 - Pamukkale. Štart sa rýchlo vyprázdňuje. S uchytávaním je to dnes horšie. Aj napriek možnosti opakovaného vývozu a štartu pod kopcom končí 22 pilotov. Naše družstvo celé odlieta na trať s výškou asi 2600 m. n. m. Stúpania na trati sú nevyužiteľné, takže po ofotení otočného bodu je to už len testovanie kĺzavosti ZK proti vetru. Väčšina súťažiacich je roztrúsená medzi 18. a 21. km trati. V cieli nie je nikto. Víťazí Vinas (ESP) Johansenom (DEN) a Bondarčukom (UKR). Fero s Jožom končia na 23. mieste, Dušan 31., ja 53.

Piatok 19. septembra je posledným súťažným dňom. Meteorológ predpovedá vietor na štarte v nárazoch až 35 km/h, napriek tomu ideme na Honaz. Úloha je cieľový let s odletovým terčom pri Serinhisare a cieľ č.14 Karačal - 90 km. Nálada blížiaceho sa konca pretekov je výborná a prejavuje sa aj tým, že každé družstvo je prinútené zaspievať nejakú pieseň. Na štarte vyčíňajú "dust devily" na čo doplácam aj ja. Klzák jednej z Francúzok je vymrštený do vzduchu a pristáva na mojom. Končí to ohnutou kýlovou trubkou. Provizórne ju síce narovnávame, ale už to nie je ono.

Po rozpútaní štartovacieho chaosu sme všetci behom 30 min. vo vzduchu, ale dnes je asi termicky najhorší deň, so silnou inverziou. Nad štartom to ešte ide asi 200 m hore, po ofo­tení odletového terča 18 km od štartu už len doklzávame a sadáme v okolí dediny Yuregil. Iba Fero dolieta najbližší svah, kde sa po l hod. svahovania dozvedá, že úloha je pre búrky zrušená. Ostatní už balíme za slabého dažďa - prvého za takmer tri týždne v Turecku. K dedine má berie traktor miestneho farmára, plný melónov, z ktorých jeden mi na rozlúčku nechávajú.

Sobota 20. septembra - večer je záverečný ceremoniál v Pamukkale a tak využívame voľno na prehliadku Hierapolisu. Odovzdanie cien je v hoteli Ergur spolu pre ZL a PL. Obrovská hala s prestretými stolmi pôsobí trochu neútulne. Najprv sú odovzdané ceny za PL potom ZL. 1. a 3. miesto patrí Francúzom, ktorý si ho vyprotestovali, 2. je Bondarčuk z Ukrajiny, ktorý sa na protest ceremoniálu nezúčastňuje, rovnako ako celé nemecké družstvo. V družstvách víťazí Francúzsko, ktorému je odmenou skôr pískanie ako potlesk, 2. Nemci, 3. Ukrajina. Z nás je najlepší Fero na 40. pozícii a ako družstvo končíme 14.

Nedeľa 21. septembra. Balíme sa a odchádzame do Efezu, kde je generálny záverečný ceremoniál na letisku s peknou výzdobou, dokonale stráženom vojakmi. Budúce svetové letecké hry budú o 4 roky asi v Brazílii.

Pred nami je 2300 km dlhá cesta z Efezu domov. Vraciame sa so skúsenosťami, čomu sa máme vyvarovať a v čom nám treba pridať pri organizovaní ME v ZL v roku 1998 u nás na Slovensku.

©BK