|
|
Majstrovstvá Slovenska v závesnom
lietaní 2000
Je
zaujímavé sledovať, ako sa v určitých obdobiach ľudské aktivity sťahujú
z miesta na miesto. Pred 4 rokmi som v takmto článku na úvod napísal,
že si už nevieme predstaviť majstrovstvá Slovenska bez súťaže na Straníku,
teraz môžem napísať, že si to bez Straníka vieme predstaviť veľmi dobre,
pretože všetky tri časti seriálu sa konali na Pohroní medzi Banskou
Bystricou a Podbrezovou. 29.4.2000
sa v Selciach nad Banskou Bystricou zišlo 18 tituluchtivých rogalistov a
po registrácii vyrazili na Podkonické Pleše. Juhovýchodný vietor a málo
oblačné počasie dávali predpoklad slušného kola a preto sa po vypísaní
disciplíny Pleše-P. Diel-Jasenie-Pleše v dĺžke 42 km vydal na trať
ako prvý Jožko Kuník. Teda chcel sa vydať, ale počasie ešte nepustilo. Jožko
pristál pod kopcom a z dôvodov nám neznámym odmietal vývoz na kopec.
Hodinu po ňom odštartovala ďalšia várka reprezentantov v poradí Fero
Nizner, J. Sladký a Bohuš Kolesár,
ale ani tí nepresvedčili a mali čo robiť, aby do konca okna (16.00) stihli
byť znovu na štarte. Zvyšní piloti štartujúci o ďalšiu polhodinu neskôr
už takí rýchli neboli a tak sa nakoniec na traťpo svojom druhom štarte
vydali len traja hore zmienení reprezentanti. Po trati prvý pristál
Bohuš pod Panským Dielom, Fero to vzdal v Jasenove a jediný sa po
dvaapolhodinovom lete v cieli zjavil Juro Sladký. Nakoniec sa celá námaha
ukázala ako zbytočná, pretože Jožo Kuník podal protest kvôli nedodržanému
času vývozu a ten bol pre upokojenie situácie prijatý. Jožo mal totiž veľmi
zlú náladu, pretože pri pristátí zlomil nábežku na svojom stroji. Zlú
náladu mali na ďalší deň aj ostatní piloti, pretože počasie sa zhoršilo,
umožnilo síce svahovanie na Plešiach a Vysokej, ale nie prelet a pondelok bol
už úplne zabitý. Domov sme odchádzali bez odlietaného platného kola a v duchu
sme sa hnevali na Joža, ktorý to zapríčinil. Pri
našom stretnutí o týždeň neskoršie bolo zrejmé, že aj Joža to mrzí,
lebo sa vyjadroval omnoho zmierlivejšie, ale hlavne, počasie nás odmenilo
peknými preletovými podmienkami. 6.5. sme si vypísali optimistických 88 km v podobe
trate Pleše-Polomka-Podkonice – a takmer sme to urobili. Je pravda, že
zachytávanie sa na Plešiach nebolo jednoduché , podarilo sa to len 6 zo 14
pilotov, pričom dva pokusy nezužitkoval ani taký majster slabých podmienok
aký je Fero Nizner, ale podmienky na trati boli fantastické. Letel som za Jožom
a duchu som hútal, čo sa mu nepáči na jeho Stealthe. Neustále bol predo
mnou a mal som čo robiť, aby som držal jeho tempo. Medzi Medzibrodom, Breznom
a Polomkou sa vytvoril rozsiahly mrak, ktorý umožňoval použiť techniku delfínovania
a Jožo sa ňou nechal trochu rozmaznať . Za Breznom nezobral jeden stupák. Ja
som ho zobral a potom som sa v základni triasol od chladu, ale na otočnom
bode som bol pred Jožom. Na ceste späť sa začalo prejavovať údolné prúdenie,
zosilnel západný vietor a mrak nad Breznom už plakal. K ďalšiemu som už
nedoletel a ustlal som si pri motoreste Nemecká. Slovensko
2. kolo, 6.5.2000, Pleše 1.
Sladký
77,8 km
849 b 2.
Kuník
74,2 km
817 b 3.
Kolesár
62,9 km
683 b 7.5.
to malo byť ešte lepšie a tak sme sa s nadšením dohodli na veľkej
disciplíne Pleše-K. hoľa-S.Ľupča so vzdialenosťou 130,9 km, ktorú ešte
žiadny slovenský pilot nezvládol. Mali sme veľké oči. Úspešnosť
uchytenia sa bola síce lepšia ako deň predtým (8 zo 14) ale na trase bolo
treba bojovať. Tentoraz som letel s Ferom medzi prvými, uchytili sme sa a
preskočili dozadu do hôr, kde sa vytvárali pekné kumuly. Keď sme boli pod
nimi, začali mi pripomínať peknú ale hlúpu ženu. Tvary pekné ale obsah žiadny.
Postupovali sme v tých bublinách veľmi pomaly a medzitým sa opäť
zatieňovala oblasť južne od Chopku. Stihli sme to síce ešte pred prehánkou,
ale od Braväcova to už bol len čistý doklz a spoločne s Ferom sme to
položili pri Závadke. Pristávali sme na jednej lúke v priebehu asi 20
sekúnd, Fero smerom na východ, ja na západ. Hádajte, kto mal vydarenejšie
pristátie. Slovensko
3. kolo, 7.5.2000, Pleše 1.-2.
Nizner
47,9 km
900 1.-2.
Sladký
47,9 km
900 3.
–5. A. Pavelka
37,1 km
711 3.-5.
Kolesár
37,1 km
711 3.-5.
Hloušek
37,1 km
711 V pondelok
8.5. sme boli poučení predpoveďou aj skúsenosťami predchádzajúcich dní a
disciplínu sme až pod Chopok neťahali. Bola pekná kompaktná a krátka, ako
sa na posledný deň súťaže patrí. Tých 39 km medzi Plešami, Lopejom a S.
Ľupčou mali zvládnuť viacerí. Iste
bol o tom presvedčený aj Jožo Kuník, keď znovu štartoval ako prvý.
Nasledoval som ho a po 10 min som to už balil na pristávačke a súril Anku
Nociarovú, aby po mňa rýchlo prišla. Všetci ostatní sa medzitým začali
chytať a tak sa stalo, že keď som dorazil na štart, bol som tam už len so
štartérom. Všetci boli vo vzduchu a severovýchodne od Lopeja sa začala
tvoriť prvá z predpovedaných búrok. Vedle
som, že sa musím ponáhľať a tak som po štarte a nastúpaní do základne
okamžite vyrazil priamo smerom na Lopej. Pri Medzibrode som stretol Fera, ktorý
bol už po obrátke a mňa ešte čakal let k otočnému bodu do
bezprostrednej blízkosti búrky. Chvíľu to vyzeralo, že pri ňom pristanem
ale potom som sa zdvihol, ofotil a pri Jasení som sa stretol s Tonom
Pavelkom a Vladom Kašparom, ktorý letel mimo súťaž. Situácia vo vzduchu sa
medzitým vyvinula tak, že v spodných vrstvách prúdil od búrky za
Lopejom studený vzduch od východu smerom k Bystrici a v horných
vrstvách prevládalo nedregionálne západné prúdenie. V tomto bordeli
sme sa uchytávali a jeden druhého sme obdivovali, že to tam vydržíme. Vlado
Kašpar na zemi neskoršie povedal, že ostal v tej turbulencii len preto,
že tam videl nás dvoch. Ja som bol rovnakej mienky a keď som videl od juhozápadu
približovať sa ďalší búrkový mrak s vypadávajúcimi zrážkami,
ktorý hrozil zahradiť mi cestu k cieľu, dlho smo neváhal, napol som
priečnik a vyrazil proti vetru. Pristál som pri Lučatíne a obdivoval Vlasta
Hlouška a Tona Pavelku, ktorí mali viac trpezlivosti a odvahy a ostali v tom
stúpaní. Preleteli ma o kilometer ale u Vlastíka šlo zrejme o omyl, pretože
tesne pred jeho pristátím som najprv začul víťazoslávne: Jsem v cíli!
a potom zúfalé : Klamnej cíl! K Ferovi, ktorý už bol dávno v cieli
sa nakoniec dotiahol aj Vlado Kašpar, ktorý to so svojím návratom na popredné
miesta zrejme myslí vážne. Slovensko
4. kolo 8.5.2000, Pleše 1.
Nizner
39,3 km
1:33:11 hod.
939 b 2.-3.
A. Pavelka
36,8 km
725 b 2.-3.
Hloušek
36,8 km
725 b 4.
Kolesár
36,3 km
716 b Keďže
sme mali za sebou len tri platné kolá, chceli sme si ešte zorganizovať
lietanie na Martinských holiach, ale počasie sa v júni veľmi nepodarilo
a na dokončenie majstrovstiev nám ostával len Pohár Podbrezovej v auguste.
Vďaka
tomu, že si tu Česi robili svoje majstrovstvá, zišla sa tu veľmi slušná
konkurencia 79 pilotov z Čiech, Maďarska a Slovenska. Slovenskí
piloti nastúpili do už prakticky rozbehnutej súťaže, pretože českí
piloti tu lietali svoje majstrovstvá od 11. augusta a vyšlo im niekoľko veľmi
pekných dní. Jedna disciplína merala viac ako 90 km a niekoľko pilotov
dosiahlo cieľ. 16.
augusta sme teda boli na Kráľovej holi a komisia pilotov (Vyhnalík, Sladký,
Borovszky) na silný nátlak Borovszkeho rozhodla o 98,8 km dlhej disciplíne K.
hoľa-Skalka-K.hoľa-Polomka aj napriek predpovedi miestnych búrok. Tie aj
skutočne prišli, pretože piloti, ktorí dlho otáľali so štartom, už
museli letieť ďaleko nad údolím Hrona, aby sa búrke vyhli.
Čelo pelotónu, v ktorom som bol aj ja, sa zatiaľ úspešne prebojúvalo
na západ až prišla kríza pri preskoku údolia Bacúchu. Úbočia nad Braväcovom
nedávali a tak ako prvý hlásil pristátie práve v Braväcove Jožo Kuník.
Po márnom boji na úbočiach som sa aj ja odovzdane rozhodol v malej výške
letieť nad Braväcovo a nájsť si tam bezpečné miesto na pristátie. Našiel
som malú rozbitú plusovú nulu a o chvíľu sa ku mne pripojil aj Pedro Nedoma
a spolu sme si niekoľko minút úspešne prekážali, kým sme nastúpali asi
50 metrov. Všetci dookola krachovali, len asi kilometer od nás na západ krúžil
Dan Vyhnalík v nevýraznom stupáku. Rýchlo som zhodnotil situáciu nad
našimi hlavami, kde sa vytvárali malé cmurky a rozhodol som sa aj napriek
malej výške preskočiť k Danovi. Mal som šťastie, vzduch bol dobrý a
cestou to vôbec nepadalo, skôr máličko stúpalo. Pohrdol som aj Danovým
stupákom a letel som ešte kilometer ďalej, kde to odrazu buchlo hore 2-3
metrami. Do minúty bol na ceste ku mne aj Dan aj Pedro. Pedro to už nestihol a
na dôvažok mal aj tú smolu, že na lúke pod nami zle odhadol smer vetra a
pri pristáti predviedol slušné salto. S Danom sme vystúpali až do základne
a k otočnému bodu sme sa vďaka krásnemu počasiu, ktoré sa na tomto úseku
trate vytvorilo, dostali bez akýchkoľvek problémov. Na ceste späť sme ale
posledné stúpanie chytili nad východným okrajom Brezna, kde mal Dan viac
šťastia a prestúpal ma o 200 metrov, takže mal aj dlhší doklz.
Slovensko
4. kolo, 16.8.200, K. hoľa
Pohár Podbrezovej, 1. kolo 1.
Sladký
60,9 km
701 b
1. Vyhnalík
64,3 km
325 b 2.
Nizner
31,1 km
510 b
2. Sladký
60,9 km
314 b 3.
Kuník
25,4 km
465 b
3. Nedoma
31,8 km
239 b Nasledujúci
deň sa počasie v oblasti K. hole takmer navlas zopakovalo, len sme vypísali
kratšiu, 78,4 km disciplínu K.hoľa-Sl. Ľupča-Predajná. Aj piloti, ktoí
napriek varovaniam štartovali neskoršie sa opäť museli prebíjať búrkami a
čelo pelotónu nad Braväcovom znovu postihla kríza. Tentoraz zo skupinky
zachraňujúcich sa pilotov nad úbočiami Braväcova musel vystúpiť Honza
Krofta. Pedro Nedoma, Dan, Fero Nizner a ja sme mohli vyraziť ďalej na západ.
Údolie nad Breznom bolo pod mrakom a podobne to vyzeralo aj pred Chopkom. Všetci
štyria sme vyrazili smerom nad Mýto a určite všetkým spôsobovala bolenie
hlavy ťažká voľba správnej trasy.
Fero sa rozhodol pre hory a odbočil doprava, my s Danom sme ešte
niekoľko minút váhali, ale keďže Fero nás nepresvedčil, odbočili sme na
juh k Breznu. Fero to posadil v Bystrej a my traja sme s menšími
alebo väčšími problémami pokračovali ďalej. Postup sa drasticky spomalil,
pretože nad Breznom nás zastihol silnejúci juhozápadný vietor. Ten nakoniec
zapríčinil, že od Predajnej sme postupovali slimačím tempom, zhora sme sa
pozerali na cieľovú pásku, videli sme aj zámok v Ľupči, len sa zdal
takmer nedosiahnuteľný. Na úrovni Lučatína Pedro odbočil do hôr, práve
na miestach, kde sa to vhodnými pristávacími plochami nijako nehemží. Tá
turbulencia, ktorú som tam zažil, vysoko predčila aj tú, cez ktorú som sa
musel prekusávať v Alpách počas ME. Pevne som sa držal hrazdy, modlil
a snažil sa z každého stúpania dostať maximum. Nad otočným bodom bol
prvý Dan, jeho klzák proti vetru preukázal najväčšiu priebojnosť a zo 100
m prevýšenia nad zámkom ešte dokázal preletieť vyše 4 km po trase. Ja som
sa priblížil asi na 300 metrov od otočného bodu, ale vzhľadom na nedostatok
bezpečných pristávacích plôch som radšej volil návrat k hlavnej
ceste, hoci som tým stratil takmer 1 km vzdialenosti. Bol som ale unavený, veď
4,5 hodiny v takej turbulenci dá riadne zabrať. Pedro pristál v sektore
FAI. Slovensko
5. kolo, 17.8.2000, K. hoľa
Pohár Podbrezovej, 2. kolo 1.
Sladký
63,3 km
894 b
1. Vyhnalík
68,2 km
504 b 2.Kolesár
55,2 km
816 b
2. Nedoma
64,6 km
488 b 3.
Nizner
38,8 km
676 b
3. Sladký
63,3 km
481 b
Silnejúci
západný vietor nás prinútil zmeniť v piatok štartovisko, vybrali sme
si Baranovo a vypísali na prvý pohľad jednoduchú, ale vzhľadom na silný výškový
západný vietor zradnú disciplínu v dĺžke 67,6 km
Baranovo-Polomka-Rohozná(letisko). Jednoduché ale vôbec nebolo uchytávanie
sa v úzkom údolí pred štartom. O tom sa presvedčil aj znalec miestnych
podmienok Bohuš Kolesár, ktorý si vybral nevhodný interval a ocitol sa na
somárskej lúke, čím prišiel o výbornú druhú priečku v domácich
majstrovstvách. Aj ja som dlho váhal a štartoval som až okolo pol tretej s predsavzatím
predovšetkým sa uchytiť. Nešlo to ľahko a keď to konečne buchlo, tak som
len sledoval, ako sa pomedzi nami preplieta svojím typickým spôsobom Fero
Nizner a necháva ma hlboko pod sebou. Stúpania boli od výšky 1500m slabé a
rozbité a tak som sa sústredil na balónovanie. Raz som preskočil tam, potom
onam, ale nikde to nepomáhalo. V kuse som si nadával, pretože mi to nešlo
a aj na zemi sa ma Radel Dykast neveriacky spýtal: Juraji, tos byl ty, co tak
blbě točil mimo jádra a překážel mi? Pedro Nedoma a Dan Vyhnalík
podmienky nedocenili a takmer pri Plešiach pristáli, ale podarilo sa im zo
psej výšky zdvihnúť. Znos bol síce stále dobrý a silný, ale nedarilo sa
mi dosiahnuť základňu, až som napokon pri Plešiach nechal Tona Pavelku aj s partiou
vydal som sa nelogicky proti kurzu pod jeden mrak, ktorý ma konečne dostal do
základne. Odtiaľ nasledoval preskok nad Krpáčovo, opäť základňa, aj keď
s problémami, ale odtiaľto už myslím na to, ako mať nad otočným
bodom čo najväčšiu výšku, aby bolo možné v silnom protivetre (vyše
30 km/h) dosiahnuť letisko v Rohoznej. Snažím sa letieť na minimálnom
opadaní, beriem každý polmeter a sledujem vývoj
mrakov nad Polomkou. Za Mýtom zisťujem, že sa akurát rozpadávajú a
chytá ma skepsa. Vtom som zazrel Pedra krúžiť pri Bacúchu pomerne zdravý
stupák a pripájam sa k nemu. Sme vo výške 2200 metrov, ale to vôbec
nestačí na otočenie a doklz. Zrazu si všímam, že mraky nad dolinou v základni
opäť stemneli. Bez otáľania vyrážam a odmenou mi je stabilný trojmeter,
ktorý ma vynáša do základne. Pedro váhal o minútu dlhšie, než bolo zdravé
a už to stúpanie nenachádza. Mne stačí už len prebalónovať dva kilometre
nad otočný bod, čo netrvalo ani tri minúty, ofotiť a potom napnúť na krídle
a na sebe všetko, čo sa dá a pokúsiť sa preletieť tých zvyšných 7
kilometrov z prevýšenia 2200 metrov. Keby som nemal GPS, bol by som si
myslel, že sa vôbec voči zemi nehýbem. Asi kilometer po otočení som
stretol Dana letiaceho k otočňáku a v duchu som mu poprial všetko
dobré, sám som sa sústredil na udržanie optimálnej rýchlosti. Aj napriek
tomu mi hrebeň Rudohoria, ktorý ma oddeľuje od plošiny Rohoznej v horizonte
stúpa a na úrovni Bacúcha odbočujem viac južne do hôr, kde som našiel
nulku, ktorá mi pomohla k prekonaniu kritického miesta. Potom už je to
hračka a do cieľa prilietam na plné ruky asi v 30 metroch. A keď ani ďalšiu
hodinu nikto neprilieta, je mi jasné, že môj sen, obhájiť titul je na dosah
ruky. Slovensko
6. kolo, 18.8.2000, Baranovo
Pohár Podbrezovej 3. kolo 1.
Sladký
67,6 km
993 b
1. Sladký
67,6 km
965 b 2.
Hloušek
63,1 km
788 b
2. Nedoma
63,4 km
820 b 3.
Nizner
57,9 km
745 b
3. Hloušek
63,1 km
818 b V sobotu
sa vietor trochu zjužnil, ale aj zosilnel. V horúčave sa vydávame na
Baranovo, ale tam po niekoľkých hodinách zisťujeme, že sme na nesprávnom
kopci. Vietor pulzuje a v nárazoch dosahuje hodnoty nad 10 m/s.
Koniec-koncov nás o tom presviedčajú predletci. Jeden, Marek Oravec, keď
zistil, že sa z údolia nedostane, pristáva na malej lúke pri motoreste,
druhý, jeden fúzatý Maďar na Atlase ako vystrihnutý z kalendára o maďarskej
puste sa nedal poučiť a tvrdošijne stojí v protivetre na mieste a
ustiela si to na stromoch vedľa cesty. Komisia pilotov sa zhodla v názore,
že netreba riskovať a kolo sa zrušilo. V nedeľu
mal pokračovať podobný ráz počasia a preto sa ráno otovrila diskusia na tému,
či ísť lietať, alebo nie. Česi už mali nalietané dosť a čakala ich
cesta domov, usporiadatelia boli radi, že na čele súťaže je člen ich
deltaklubu, takže jedine Maďari chceli ísť lietať. Skončilo to
kompromisom. Súťaž sa oficiálne ukončila, vyhlásili sa výsledky a Maďari
išli lietať na Pleše. Celkové
výsledky: Majstrovstvá
Slovenska v ZL 2000
1.
Juraj Sladký, Laminar 14 ST, Podbrezová
4973 b 2.
Ferdinand Nizner, Stealth KPL2, Podbrezová
3884 b 3.
Bohumír Kolesár, Stealth KPL2, Podbrezová
3462 b 4.
Jozef Kuník, Stealth KPL2, Podbrezová
3445 b 5.
Vlastimil Hloušek, Haman, Žilina
3176 b 6.
Anton Pavelka, Flavio, Piešťany
2788 b 7.
Štefan Šurlák, Stealth KPL2, Žilina
2013 b 8.
Jaroslav Sojka, Moyes XS 155, Prešov
1888 b 9.
Štefan Sadloň, Colibri, Myjava
1803 b 10.
Peter Gašparovič, Moyes XS 155, Košice
1543 b Pohár Podbrezovej 2000 1.
Juraj Sladký, Laminar 14 ST, SK
1760 b 2.
Dan Vyhnalík, Laminar 14 ST, CZ
1621 b 3.
Petr Nedoma, Laminar 14 ST, CZ
1547 b 4.
Radek Dykast, La Mouette, CZ
1377 b 5.
Ferdinand Nizner, Stealth KPL2, SK
1375 b 6.
Radek Bareš, Moyes CSX5, CZ
1319 b 7.
Jozef Kuník, Stealth KPL2, SK
1299 b 8.
Ivan Šatra, Xtralite, CZ
1293 b 9.
Vlastimil Hloušek, Quasar, SK
1283 b 10.
Přemysl Beneš, Xtralite, CZ
1279 b
Bodovanie
bolo podľa programu RACE, hodnoty pre MSR boli A=4km, L=30km, T=2hod, piloti v cieli
10%. Záver
tohto príspevku by mohol byť takmer zhodný s tým, čo som napísal o M
SR 1999, len sme všetci o rok starší. V prvej desiatke MSR sú len štyria
piloti mladší než 40 rokov, dvaja majú nad 50........... Juraj
Sladký |