Majstrovstvá Slovenska 1996

Asi nikto z nás si už nevie predstaviť majstrovskú súťaž bez Straníka (naposledy 1996 - Háj - Včeláre) a aj sme sa tam v dňoch 4.-7.7. v hojnom počte dostavili. Počasie nesklamalo, zachovalo si svoj "súťažný štandard", a preto sme v prvý deň tvrdošijne svahovali pri juhozápadnom vetre za neodmysliteľnej asistencie "disciplinovaných" padáčkárov. V piatok 5.7. to už bolo podstatné zaujímavejšie, svieži južný vietor, pekné kumuly a trať vypísaná do Námestova a späť vlievali postarším roztúženým rogalistom do žíl mladú búrlivú krv. Chyba lávky! Mraky prelievajúce sa z južných malofatranských strání nad Terchovú sa tam rozpadávali a pre Slovákov zvyknutých ísť na vec priamo predstavovali neprekonateľnú prekážku. Sadloň, Kuník a Kolesár to posadili pred Terchovou a možno sa cítili pri počasí so základňami okolo 2100 m/m ako králi, pretože ďalší piati z deviatich bodovaných nedoleteli ani tam.

Škrt cez rozpočet nám všetkým urobil Fero Nizner, ktorý sa cez oblasť rozpadu doslova suchánkovským spôsobom presvahoval. Tu 30 minút, tu 45 minút a potom bol v základni a dotiahol to až k otočnému bodu (47 km). Opäť nám všetkým ukázal, že je so svojím Quasarom majstrom slabších podmienok, pričom ale netušil, že to bola jeho labutia pieseň roku 1996. V tú chvíľu sa mohol radovať z takmer 600-bodového náskoku pred najbližšími prenasledovateľmi a sám autor tohto článku mu po ďalších dvoch neletových dňoch prorokoval, že už mu titul nemôže ujsť.

Na tradičnú augustovú Kráľovu hoľu (20.-25.8.) prišiel ale Fero so sebavedomím značné podlomeným svojím výsledkom na ME v Maďarsku, kde mu jeho nový Moyes Xtralite zďaleka nebol takou oporou ako olietaný Quasar z roku 1993. Navyše sa začalo lietať pri nepríjemnom severnom vetre s možnosťami búrok, čo v prvom kole zvládli len silnejšie povahy. Mladý talentovaný Balázs Ujhelyi a ostrieľaný kozák Jožo Kuník stihli odletieť pred prvými prehánkami (31,6 a 35,2 km) nasledovaní Lászlom Nagyom (27,9 km) a Pištom Sadloňom(19,2).

Najkvalitnejší pilot a súčasne najhorúcejší favorit súťaže Dan Vyhnalík opäť stratil veľa času rozmýšľaním nad neregulérnosťou súťaže a na trať sa vydával medzi poslednými (12,9 km).

Neviem podať presnejšie svedectvo o tomto dni, pretože som dorazil až na druhú disciplínu, ktorá sa letela možno len za máličko lepších podmienok. Každopádne bodovalo viac pilotov ako v prvý deň. S Ferom som sa stretol vo vzduchu asi 4 km západne od štartu, keď sme sa rozhodovali, ako presvahovať jedno údolie. Fero sa radšej vrátil a ja som to riskol, aby som si neskoršie hlboko pod úrovňou hrebeňa vychutnal pôžitok zo zachraňovania sa nad terénom bez možnosti pristátia.

S prvou možnou bublinou som sa nechal prefúknuť na južnú stranu do záveterného rotora (variogram potom ukázal aj klesanie 12,5 m/s), kde som v blízkosti Pohorelej nad ožiareným svahom našiel turbulentné stúpanie, s ktorým som sa dostal do základne vo výške 2200 m. V smere letu nad Polomkou sa ale zjavila prehánka a aj keď má Jožo Kuník uisťoval, že kým nehrmí, nič sa nedeje, po skúsenosti z roku 1992, keď som v Helpe pristával v húlave, dal som prednosť vyčkávaniu nad touto dedinou a po doznení prehánky som pokojným letom dokĺzal k Bacúchu.

Opäť sa lepšie darilo pilotom, ktorí štartovali medzi prvými. Balázs Ujhelyi nedoletel na prvý otočný bod (letisko Rohozná) len preto, že zablúdil. Napriek tomu vyhral kolo (31,4 km) pred Danom a Tácsim (po 28 km). Fero Nizner ani teraz nebodoval a jeho náskok zo Žiliny sa stal minulosťou.

Sobota priniesla vyvrcholenie obidvoch súťaží: o Pohár Podbrezovej bojovali traja piloti - nespokojný Dan, mladý Balázs a Jožo, titul majstra Slovenska chcel na poslednú chvíľu pred Jožom zachrániť Fero Nizner. Vietor nás po tretí raz za sebou prinútil použiť severný štart, pričom ako prvý z favoritov sa do vzduchu bez zbytočného taktizovania vydal Jožo Kuník. Keďže nás čakala dlhá disciplína ( K. Hoľa - Sl. Ľupča a späť, 130 km), za chvíľu sme už boli vo vzduchu všetci. 4-6/8 Cu, základne okolo 2600 m/m a severný vietor umožnili letieť ľubovolnou trasou, či už po južných svahoch hrebeňa Nízkych Tatier, stredom doliny alebo po severných svahoch Rudohoria. To využila trojica Vyhnalík, Kuník a Nizner. Otočný bod nakoniec dosiahol len Dan Vyhnalík, ale ani tých 6 km, ktoré stihol preletieť na spiatočnom ramene mu nepomohlo získať Pohár.

Z toho, ale i zo získania titulu majstra Slovenska sa radoval Jožo Kuník, ktorý výkonom 56,7 km potvrdil výbornú formu v závere sezóny a tým najpresvedčivejšie vyvrátil slová, ktoré som o ňom napísal v hodnotení predchádzajúcej sezóny. Dan Vyhnalík odchádzal do Prahy len s druhým miestom a tretí Balázs Ujhelyi si iste spytoval svedomie, prečo v záverečnej disciplíne nezopakoval predchádzajúce výkony. Prišiel tým o peknú prvú cenu, horský bicykel, ktorý venoval hlavný sponzor súťaže Železiarne Podbrezová.

Medzi 32 súťažiacimi zo Slovenska, Maďarska, Čiech, Ukrajiny a Litvy sa v prvej desiatke zo Slovákov umiestnili už len reprezentanti (4,Sladký, 8. Kolesár, 10. Nizner).

V majstrovstvách Slovenska si teda Fero Nizner už po druhý raz (prvý krát to bolo v r. 1994) trestuhodne nechal vyfúknuť titul spred nosa a iste cez zimu rozjímal nad svojou psychickou odolnosťou a správnym načasovaním prechodu na nový klzák. Keďže je z reprezentantov najmladší, má pred sebou veľa reparátov. Autor článku už takmer "povinne" obsadil 3. miesto pred Bohušom Kolesárom, ktorý takto celú sezónu uzatváral poradie slovenských reprezentantov na súťažiach. Vynechaním poslednej súťaže odstupujúci šampión Dušan Podstavek prenechal aj svoje miesto v reprezentácii iným záujemcom (napr. Ivanovi Podstanickému, ktorý sa prekvapujúco po dvoch rokoch vrátil na súťažné svahy) ale v súčasnej situácii samofinancovania účasti na podujatiach FAI 1. kategórie sa asi o toto miesto veľký boj nestrhne.

Juraj Sladký